Alergia: Všetko, čo potrebujete vedieť

Alergie sú častým zdravotným problémom, ktorý postihuje až 30 % svetovej populácie. Tento stav, kedy imunitný systém reaguje prehnane na bežne neškodné látky, môže významne ovplyvniť kvalitu života, alebo ho vo vážnych prípadoch aj ohroziť.

V tomto článku sa pozrieme na to:

Čo je to alergia a prečo vzniká?
Aké sú alergie prejavy?
Aké sú typy alergénov?
Prečo alergie vznikajú?
Najčastejšia liečba
Existuje prevencia alergií?

Čo je alergia a ako vzniká?

Predstavte si modernú a vysoko zabezpečenú budovu. Má najnovší bezpečnostný systém, senzory pohybu, kamerový dohľad a ochranku pripravenú zasiahnuť pri najmenšom podozrení na nebezpečenstvo. Presne takto vyzerá vaše telo a jeho imunitný systém, ktorého hlavnou úlohou je chrániť organizmus pred skutočnými hrozbami – vírusmi, baktériami a inými patogénmi. V ideálnom prípade bezpečnostný systém rozpozná votrelcov, aktivuje obranný mechanizmus a odstráni problém.

Lenže čo keď systém prestane správne rozlišovať medzi neškodnými návštevníkmi a skutočným nebezpečenstvom?

💥Patofyziológia: Čo sa deje v systéme?

U zdravého človeka bezpečnostný systém funguje efektívne – rozpozná nepriateľa a zasiahne iba vtedy, keď je to potrebné a nevyhnutné. U človeka s alergiou však dochádza k chybnej detekcii hrozby a potom k prehnanej reakcii.

Keď telo prvýkrát stretne alergén, zabezpečovací systém aktivuje „záznamovú kameru“ – imunitný systém si celkom bežnú a neškodnú látku zapamätá ako podozrivý prvok (tzv. fáza senzibilizácie). V reakcii na to vytvoria špecifické IgE protilátky (špeciálne obranné jednotky, ktoré už z diaľky cielene vyhľadávajú túto konkrétnu látku).
Keď do tela znova vstúpi „podozrivý návštevník“ (alergén), senzory (IgE) okamžite vyhlásia poplach.
Imunitné žírne bunky vylejú histamín a ďalšie zápalové látky do okolia, čo vedie k zápalovej reakcii a alergickým príznakom – opuchy, kýchanie, svrbenie, nádchu, astmatický záchvat, vo vážnych prípadoch až anafylaktický šok.

Telo spustilo masívnu obrannú reakciu proti niečomu, čo nikdy nebolo hrozbou – úplne ako keby bezpečnostný tím firmy vybehol na ulicu a začal rozháňať neškodných a nič nechápajúcich okoloidúcich.

🚨 Typy alergénov

Alergény rozdeľujeme do niekoľkých kategórií:

Inhalanty: peľ, roztoče, plesne a zvieracia srsť.
Potravinové alergény: Arašidy, mlieko, vajcia, ryby a morské plody.
Bodnutie hmyzom: Včely, osy a mravce.
Lieky: Napríklad penicilín a ďalšie antibiotiká.
Kontaktné alergény: Latex, nikel a niektoré kozmetické prípravky.

🤧 Prejavy alergií

Alergie môžu mať široké spektrum prejavov, od miernych až po život ohrozujúce stavy:

Respiračné príznaky: Kýchanie, nádcha, svrbenie nosa a očí, kašeľ a dýchavičnosť, alergická astma.
Kožné reakcie: Žihľavka, ekzém, akné a opuchy.
Gastrointestinálne ťažkosti: Bolesti brucha, hnačka a vracanie.
Anafylaxia: Ťažká, rýchlo nastupujúca alergická reakcia, ktorá môže viesť k šoku a ohrozeniu života.

Prečo alergia vzniká?

Genetická predispozícia zohráva zásadnú úlohu, ale v žiadnom prípade to nie je jediný faktor! Atopia – dedičný sklon k alergiám – sa prejavuje u 60 % detí, ktorých obaja rodičia sú alergici. Existujú ale vplyvy prostredia a životného štýlu, ako môžeme genetickú predispozíciu ovplyvniť.

➖ Čím sa zhoršuje alergia?

Premrštená hygiena – Nedostatok kontaktu s mikróbmi v ranom detstve vedie k nevyváženému vývoju imunitného systému. Bežná expozícia v detstve znižuje riziko atopie až o 40 %.
Znečistené ovzdušie – Výfukové plyny a priemyselné emisie zvyšujú priepustnosť a dráždivosť slizníc pre alergény. Tým navyšuje riziko alergickej astmy o 32%.
Stravovacie návyky a jedálniček – Nedostatok niektorých vitamínov (najmä D) a minerálov (zinok, selén) či zle vyvážená črevná mikroflóra môžu ovplyvniť citlivosť imunitného systému.
Dysbióza spôsobená cisárskym rezom, antibiotikami alebo nedostatkom prebiotík v materskom mlieku vytvára mikroprostredie náchylné k alergickej senzibilizácii (Novotný, 2019).
Cisársky rez zvyšuje riziko alergií, pretože dieťa nepríde do kontaktu s prirodzenou vaginálnou mikroflórou matky. Viac sa dočítate v článku o tom, ako sa vyvíja mikrobióm bábätka.
Fajčenie v tehotenstve mení epigenetické nastavenie génov a zvyšuje riziko atopie (Adamcová, 2017).
Dlhodobý stres zhoršuje atopickú predispozíciu. Telo drží chronicky v prozápalovom stave vplyvom kortizolu, čo zhoršuje alergické aj ďalšie zápalové reakcie.

➕ Čo zlepšuje alergie?

Kontakt s mikróbmi v detstve – Bežná expozícia mikroorganizmom v ranom veku znižuje riziko atopie až o 40 %.
Laktácia – Výlučné dojčenie počas prvých 4 – 6 mesiacov života môže znížiť riziko vzniku alergií u detí.
Črevný mikrobióm – Deti s rozmanitejšou črevnou mikroflórou majú o 50 % nižšiu pravdepodobnosť vzniku atopického ekzému (Maulenová, 2022). Riziko predstavuje zníženie Bifidobaktérie, navýšenie Clostridií - viac o vývoji mikrobiómu novorodenca.
Dostatok vitamínu D v tehotenstve pomáha znižovať riziko atopie tým, že ovplyvňuje expresiu imunitných génov (Junge et al., 2013).
Dostatočná fyzická aktivita a kondícia pomáha znižovať hladiny prozápalových cytokínov (IL-4, IL-5, IL-13) a zvyšovať produkciu IL-10, čo prispieva k obmedzeniu alergického zápalu (Kopřiva). Deti s astmou, ktoré mali aeróbne cvičenie 3x týždenne počas 12 týždňov viedlo k významnému poklesu zápalu v tiež k zníženiu spotreby záchranných liekov (Miňovský, 2010).

Ako naučiť telo, aby reagovalo správne?

Alergie nie sú spôsobené slabým imunitným systémom – práve naopak, sú výsledkom prehnane aktívnej a paranoidnej obrany. Našťastie existujú spôsoby, ako imunitný systém upokojiť a naučiť ho rozpoznávať skutočné hrozby – či už pomocou liekov, imunoterapia alebo prevencia v podobe zdravého životného štýlu. A tak ako každý bezpečnostný systém potrebuje dobré nastavenie, aj náš imunitný systém môže byť správne „naprogramovaný“, aby pracoval v prospech nášho tela, nie proti nemu. Bežná liečba alergií zahŕňa rôzne prístupy:

Odstránenie alergénu – Najúčinnejšou metódou je vyhýbanie sa známym alergénom.
Farmakoterapia – Antihistaminiká (blokátory histamínového receptora, zmierňujú svrbenie a kýchanie, znižujú intenzitu reakcie na alergén), dekongestanty (znižujú opuch sliznice a uvoľňujú nos), kortikoidy (pomáhajú telu upokojiť zápalovú alergickú reakciu).
Alergénová imunoterapia (AIT) – Telo je postupne trénované, aby rozpoznalo, že alergén nie je nepriateľ. Tento proces môže trvať niekoľko rokov, ale u niektorých alergií je veľmi účinný (hlavne peľ, roztoče a hmyzie jedy).
Prevencia – Správna výživa, zdravé prostredie, pohyb a primeraný kontakt s baktériami v detstve môžu pomôcť „nastaviť bezpečnostný systém“ správne.

Zdroje:

Kopřiva, František. Atopie mezioborově, Solen. https://www.solen.cz/ec/ele_00M_0059_00_Atopie_z_pohledu_pediatrie.php
MIŇOVSKÝ, Jan. Možnosti sportování dětí s alergiemi a astmatem [diplomová práce]. Brno: Fakulta sportovních studií, Masarykova univerzita; 2010 [cit. 2025-03-06]. Dostupné z: https://is.muni.cz/th/cvvus/Moznosti_sportovani_deti_s_alergiemi_a_astmatem.pdf.
CHRPOVÁ MAULENOVÁ, Tereza. Mikrobiom a probiotika v kontextu dermatologie. Dermatologie pro praxi. 2022, 16(1), 22-27. ISSN 1802-2960. Dostupné z: https://www.solen.cz/pdfs/der/2022/01/04.pdf
ADAMCOVÁ, Karolína. Kouření v těhotenství – vliv na matku a dítě, možnosti léčby závislosti na tabáku. Časopis lékařů českých. 2017, 156(1), 9-12. ISSN 0008-7335.
Junge, K. M., Lehmann, I., & Borte, M. (2013). Can vitamin D intake during pregnancy affect the risk of allergy in children? Expert Review of Clinical Immunology, 9(8), 699–701. https://doi.org/10.1586/1744666X.2013.81648
NOVOTNÝ, Adam. Korelace orálního mikrobiomu matky a dítěte a jeho vliv na osidlování střeva novorozence. Online. Diplomová práce. Brno: Masarykova univerzita, Přírodovědecká fakulta. 2019. Dostupné z: https://is.muni.cz/th/absn6/.