🔥ZĽAVA až 10% na celú kategóriu Chudnutie! Podrobnosti o akcii nájdete tu.
🚚 Doprava ZADARMO pri nákupe nad 80 €!
Viac
    Registrácia
    Domov / Blog / Sprievodca doplnkami stravy / Ako sa líši syntetický vitamín a (retinol) od toho prirodzeného v potravinách?

    Ako sa líši syntetický vitamín a (retinol) od toho prirodzeného v potravinách?

    Vplyv vitamínu A na náš imunitný systém je v dnešnej dobe nedocenený. Jedna z vecí, ktorá napadne zrejme každého, kto sa zaoberá výživou, je prípadné predávkovanie vitamínom A.

    Hrozí nám predávkovanie?

    Vplyv vitamínu A na náš imunitný systém je v dnešnej dobe nedocenený. Jedna z vecí, ktorá napadne zrejme každého, kto sa zaoberá výživou, je prípadné predávkovanie vitamínom A. A to najmä v tehotenstve. Podľa niektorých štúdií môže mať vďaka svojej schopnosti rozpúšťať sa v tukoch pri vyššom dávkovaní teratogénne účinky. Ale ako to naozaj je? Ako sa líši syntetický vitamín A od toho skutočného z potravín? Aké dávky sú pre nás skutočne bezpečné a na čo by sme si mali dávať pozor? Je prirodzene sa vyskytujúci vitamín A napríklad z pečene bezpečný pre tehotné ženy? V tomto článku sa dozviete odpovede na všetky tieto otázky.

    Vitamín A a jeho vplyv na náš imunitný systém

    Najprv by sme mali porozumieť tomu, čo to je vitamín A. Rovnako ako vitamín D (o ktorom si môžete prečítať napríklad v tomto článku) je v tukoch rozpustný nutrient a zároveň steroidný hormón. Nie je preto prekvapením, že vitamín A zohráva úlohu v mnohých kľúčových procesoch v tele. Jedna z jeho zásadných funkcií je ochrana epiteliálnych buniek, ktoré sa vyskytujú v našej koži, očiach, dýchacích cestách, tráviacom trakte a napríklad aj v močových cestách.

    Na čo si dať pri konzumácii pozor

    Vitamín A je v skutočnosti názov skupiny látok známych ako retinoidy, vrátane retinolu, retinalu a retinylesterov.

    Tento vitamín môžeme konzumovať v dvoch formách:

    • ako vitamín A alebo
    • provitamín A vo forme karotenoidov (z ktorého si následne vytvoríme vitamín A – betakarotén na retinol).

    Rozdiel medzi provitamínom (betakaroténom) a kompletným vitamínom (retinolom)

    Pri konzumácii doplnkov stravy by sme si mali byť teda istí, či je obsiahnutý vitamín A iba provitamínom (betakaroténom), či kompletným vitamínom (retinolom). Prečo? Až 50 % populácie nie je schopná premeniť karotény na vitamín A. Táto skutočnosť je závislá nielen na našej črevnej výstelke, príjme ďalších mikronutrientov (napríklad železo a zinok), ale aj na problémoch, akými sú alergie, potravinové senzitivity, črevná dysbióza, nedostatok tráv , problémy so žlčníkom alebo so štítnou žľazou.

    Premena betakaroténu je totiž regulovaná priamo hormónom štítnej žľazy T3 (trijódtyronín). Preto mnoho ľudí, ktorí užívajú lieky obsahujúce iba hormón T4 (tyroxín), môžu byť vystavení deficitu vitamínu A.

    Mrkva a vitamín A

    Určite poznáte staré porekadlo, že by sme mali „jesť mrkvu pre zdravie našich očí”. Čo je na tom pravdy? Vitamín A je nevyhnutný na tvorbu fotoreceptorového zrakového pigmentu rhodopsinu. Pri nedostatku vitamínu A sú najskôr vyčerpané zásoby vitamínu A v pečeni a krvi. Avšak pri dlhotrvajúcom nedostatku dochádza k strate zrakovej citlivosti, ktorá môže viesť až k zhoršenému videniu či šerosleposti (predovšetkým u starších ľudí).1 Vitamín A má podľa SZPI povolené nasledujúce zdravotné tvrdenia:

    Vitamín A podporuje nielen zrak a správnu funkciu imunitného systému2, ale udržuje aj normálny stav slizníc a stav pokožky3,4,6

    Je rozdiel medzi syntetickým a prírodným vitamínom A?

    V dnešnej dobe sme obklopení uponáhľaným životným štýlom a konzumáciou nadmerného množstva spracovaných potravín. Mnoho z nás sa tak na podporu svojho zdravia rozhodne užívať syntetické formy živín, a to v podobe doplnkov stravy. Aké nevýhody so sebou ale syntetické formy prinášajú? Aký je rozdiel medzi syntetickou živinou a tou prírodnou?

    Syntetická živina je vyrobená umelo v laboratóriách či priemyselných podmienkach.

    Prírodná živina je získaná z plnohodnotných potravinových zdrojov v strave a obsahuje široké spektrum živín, ktoré sa navzájom ovplyvňujú.

    Čo sa chemickej štruktúry syntetickej a prírodnej formy vitamínu A týka, rozdiel nie je žiadny. Avšak čo sa biologických účinkov týka, potom rozdiely existujú.

    Je potrebné spomenúť tzv. synergiu medzi živinami alebo ich vzájomné ovplyvňovanie.

    Synergia vzniká medzi všetkými látkami prítomnými v pečeni, mäse, ovocí, zelenine, obilninách a ďalších potravinách. To znamená, že vstrebateľnosť a vlastnosti vitamínu A z celistvej potraviny sú ovplyvnené aj ďalšími látkami obsiahnutými v potrave, napríklad vitamínom D.

    Účinnosť vitamínu môže byť ovplyvnená napríklad ďalšími vitamínmi, ale aj fytochemikáliami či makronutrientmi. Napríklad jedna zo štúdií napovedá, že fytochemikálie v jablkách niekoľkonásobne zvyšujú antioxidačné vlastnosti a účinnosť obsiahnutého vitamínu C.8

    Synergia látok potom súvisí aj s biologickou dostupnosťou alebo vstrebateľnosťou danej živiny do organizmu. Príkladom môže byť vstrebateľnosť vitamínu A z pečene. Vitamín A sa v takejto forme vstrebáva oveľa pomalšie, než je tomu u kapsúl so syntetickým vitamínom.

    Netvrdíme, že syntetické formy niektorých vitamínov nemajú svoje opodstatnenie (napríklad ako je to u vitamínu C a kyseliny askorbovej). Avšak vždy treba brať do úvahy, že prirodzene sa vyskytujúce formy vitamínov sú pre naše telo prirodzenou formou, ktorá sa vstrebe presne v tom množstve, v ktorom sa naozaj vstrebávať má.

    Aké sú bezpečné dávky vitamínu A?

    Z hľadiska vitamínovej účinnosti 1 mg retinolu zodpovedá 6 mg betakaroténu alebo 12 mg biologicky aktívnych karotenoidov. V niektorých prípadoch sa dávka retinolu meria v medzinárodných jednotkách (označovaných m. j., alebo IU). Potom platí vzťah, že 1 IU = 0,3 mcg retinolu.
    Referenčná hodnota príjmu (RHP) – kedysi odporúčaná denná dávka (DDD) retinolu pre deti je 400–600 mcg, u dospelých je to 800–1000 mcg.
    Referenčná hodnota príjmu (RHP) pre tehotné ženy je v SR 900 mcg (pozor prekročenia RHP stravou neznamená, že sa vystavujeme riziku). EFSA aj WHO uvádzajú, že horná tolerovaná hranica retinolu u tehotných žien je 3000 mcg (10 000 IU). Dávka spôsobujúca možné teratogénne účinky je udávaná na 7500 mcg (25 000 IU).

    Ak by sme vám množstvo možného teratogénneho účinku prepočítali na ukážke potraviny, akou je surová jahňacia pečeň (vitamín A v prirodzenej podobe), potom je to cca 35 g pečene. Kde sa teda stala chyba? Ako to, že mnoho tehotných žien konzumuje viac ako 35 g pečene a nezaznamenávajú teratogénne účinky? Teratogénne účinky spôsobené zo stravy totiž neboli zatiaľ zaznamenané. Zo suplementácie syntetickým vitamínom A čiastočne.

    Každý by sa mal teda zamyslieť nad vyššie spomínaným. Prirodzená forma nie je rovnaká ako tá syntetická. Mnohé štúdie sú vykonávané iba na syntetických formách a neberú do úvahy celistvé potraviny, z ktorých sa živiny môžu vstrebávať inou formou.

    Avšak potreby každého z nás sú individuálne. Závisí nielen na veku, pohlaví, ale aj na fyzickej záťaži. Ak si nie ste istí, či je vaša dávka vitamínu A ideálna, obráťte sa na našu odbornú poradňu na poradna@puravia.sk.

     

    1. McBain, V., Egan, C., Pieris, S. a kol. Funkční pozorování při nedostatku vitaminu A: diagnóza a časový průběh zotavení. Eye 21, 367–376 (2007). https://doi.org/10.1038/sj.eye.6702212
    2. Semba RD. Vitamin A, immunity, and infection. Clin Infect Dis. 1994 Sep;19(3):489-99. doi: 10.1093/clinids/19.3.489. PMID: 7811869.
    3. Xiang J, Wang H, Li T. Comorbidity of Vitamin A and Vitamin D Deficiency Exacerbates the Severity of Atopic Dermatitis in Children. Dermatology. 2019;235(3):196-204. doi: 10.1159/000496603. Epub 2019 Apr 9. PMID: 30965316.
    4. Schmied C, Piletta PA, Saurat JH. Treatment of eczema with a mixture of triamcinolone acetonide and retinoic acid: a double-blind study. Dermatology. 1993;187(4):263-7. doi: 10.1159/000247260. PMID: 8274782.
    5. Bazyar H, Ahmadi A, Zare Javid A, Irani D, Mohammadi Sartang M, Haghighizadeh MH. The association between dietary intakes and stone formation in patients with urinary stones in Shiraz. Med J Islam Repub Iran. 2019 Feb 20;33:8. doi: 10.34171/mjiri.33.8. PMID: 31086787; PMCID: PMC6504976.
    6. Chivot M. Retinoid therapy for acne. A comparative review. Am J Clin Dermatol. 2005;6(1):13-9. doi: 10.2165/00128071-200506010-00002. PMID: 15675886.
    7. Reifen R. Vitamin A as an anti-inflammatory agent. Proc Nutr Soc. 2002 Aug;61(3):397-400. doi: 10.1079/PNS2002172. PMID: 12230799.)
    8. Boyer J, Liu RH. Apple phytochemicals and their health benefits. Nutr J. 2004 May 12;3:5. doi: 10.1186/1475-2891-3-5. PMID: 15140261; PMCID: PMC442131.
    9. Buss NE, Tembe EA, Prendergast BD, Renwick AG, George CF. The teratogenic metabolites of vitamin A in women following supplements and liver. Hum Exp Toxicol. 1994 Jan;13(1):33-43. doi: 10.1177/096032719401300106. PMID: 8198828.