Ako fungujú adaptogény: ovplyvňuje stres aj hormonálnu nerovnováhu

Táto skupina prírodných látok sa čoraz viac stáva stredobodom pozornosti pre svoju jedinečnú schopnosť pomôcť telu prispôsobiť sa stresu a obnoviť rovnováhu, ktorá je pre hormonálny balans kľúčová.

V dnešnom článku sa pozrieme:

• Čo je adaptogén?
• Ako presne najsilnejšie adaptogény ovplyvňujú endokrinný systém?
• Prečo a ako spôsobuje nadmiera stresu hormonálnu nerovnováhu?
• Čo o adaptogénnych látkach hovoria najnovšie poznatky a výskumy?

Čo je adaptogén?

Tieto unikátne látky, ktoré nájdeme vo svete bylín a rastlín, poskytujú nášmu telu podporu v boji proti každodenným starostiam a stresu. Odbornejšia definícia Brekhmana a Dardymova, ktorá je v súlade aj s tradičnými postupmi v Číne, je síce zložitejšia, ale o to zaujímavejšia. Podľa tej sú adaptogény iba tie látky, ktoré spĺňajú:

• Adaptogén musí byť neškodný a spôsobovať minimálne negatívne účinky na fyziologické funkcie organizmu.
• Účinok adaptogénov by mal byť nešpecifický a mal by zvyšovať odolnosť organizmu proti širokému spektru stresových faktorov, fyzických, chemických a biologických.
• Adaptogén by mal podporovať normálne funkcie organizmu, a predchádzať negatívnych dôsledkov stresových faktorov.

To znamená, že majú viac cieľových účinkov na neuroendokrinný a imunitný systém, pôsobia na reguláciu metabolizmu, homeostázu a expresiu stresových hormónov.

Medzi najznámejšie a najsilnejšie adaptogény patria adaptogénne huby (cordyceps, reishi, leskokôrka, levia hriva) a byliny (eleuterokok, tulsi, rhodiola, vitánia, indický egreš, maca, ženšen), ktoré zoženiete ako tinktúry, RAW extra. Na trhu nájdete aj čaje, ale všeobecne sú tinktúry a extrakty účinnejšími formami.

Ako adaptogény fungujú?

Všetky tieto rastliny a huby rastú v náročných podmienkach, kde iné druhy nevydržia. Majú totiž schopnosť adaptácie na nepriaznivé podmienky, ako sú napríklad vysoké nadmorské výšky, výrazné teplotné výkyvy a nedostatok živín. Svoju odolnosť a húževnatosť rady požičajú aj vám!

Stresová hormonálna (ne)rovnováha

Riadenie endokrinného, hormonálneho, systému zaisťuje hypotalamo-hypofyzárna os mozgu. Táto os je dôležitým regulačným mechanizmom, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v odpovedi na stres a reguláciu hormónov. Krehkú hormonálnu rovnováhu potrebujeme pre správnu funkciu štítnej žľazy, pohlavného systému, krvného tlaku, spánku, kostí, zažívania, metabolizmu i obličiek. Práve nadmiera stresových hormónov predstavuje jeden z najväčších problémov pri riešení hormonálnej nerovnováhy.

​Stres, hormóny a mozog

Stres je pre telo životne dôležitý. Na podnet stresora, ktorý môže byť vnútorný aj vonkajší, dochádza v hypothalamickej časti mozgu k uvoľneniu CRH (kortikotropín-uvoľňujúci hormón), na ktorý reaguje hypofýza sekréciou ACTH (adrenokortikotropín) a na ňu následne nadobličky produkciou stresového hormónu kortizolu.

Tento hormón nám krátkodobo pomáha so zvládnutím akútnej krízy psychickej i fyzickej. Problematickým sa stáva, ak je jeho produkcia dlhodobo zvýšená chronickým stresom. Dlhodobo zvýšená produkcia kortizolu a ladenie organizmu do „bezpečnostného stavu“ má mnoho negatívnych dôsledkov, ktoré zodpovedajú symptómom hormonálnej nerovnováhy, o ktorých sme písali v tomto článku.

Stres priamo ovplyvňuje aj náš mozog. Zvýšená koncentrácia kortizolu znižuje produkciu ATP (energie) v nervových bunkách (vplyvom zvýšenia oxidu dusnatého), čo vedie prakticky k zlému sústredeniu, mozgovej hmle, zabúdania či iným vážnejším dôsledkom.

Adaptogény v boji proti stresu

Hoci je stres fyziologický, dlhodobé zvyšovanie odolnosti voči nemu predstavuje cestu k zdraviu. Vlastnú húževnatosť dosiahneme hormezu, procesom, počas ktorého krátkodobými stresovými vstupmi posilňujeme celkovú odolnosť psychickú i fyzickú. Stres totiž nie je iba ten psychický. Na svoje telo môžeme tlačiť metabolickým stresom, chemickým stresom a toxínmi z prostredia (pesticídy, herbicídy, zvyškové lieky v pitnej vode) či fyzikálnym pôsobením (žiarenie, znečistené životné prostredie).

Jednou z ciest, ako podporiť odolnosť a rovnováhu tela, sú aj adaptogény. Presné adaptogénne účinky podrobne skúmajú vedecké štúdie. Všeobecne však môžeme povedať, že huby a byliny s adaptogénnym pôsobením pomáhajú normalizovať hladiny kortizolu a tým lepšie odolávať jeho dlhodobým vplyvom.

Čo hovoria o adaptogénoch vedeckej štúdie?

Jednou z hypotéz, ako funguje adaptogén, je predstava, že ovplyvňuje spätnoväzbový mechanizmus mozgu pre reguláciu stresového hormónu. Tento mechanizmus je totiž pri chronickom strese vypnutý, a preto telo aj bez jasného akútneho stresora udržuje hladinu kortizolu v krvi vyššiu. Niektoré látky obsiahnuté v adaptogénnych rastlinách môžu túto funkciu ovplyvniť.

Už staršia štúdia z roku 2009 ukazuje, že aktívna zložka ženšenu ginsenoside (Rg1) interaguje s väzobnými miestami na glukokortikoidovom receptore (GR) a chová sa ako čiastočný agonista GR. Adaptogény stimulujú hormón neuropeptide-Y (NPY), ktorého uvoľnením do krvného obehu dochádza k zvýšeniu rezistencie proti stresu. To vedie k ochranným adaptívnym účinkom na stres prostredníctvom rôznych mechanizmov endokrinného, imunitného, kardiovaskulárneho, centrálneho nervového a gastrointestinálneho systému (Panossian et al., 2009).

• Adaptogény tiež vykazujú antioxidačné a detoxikačné účinky (Hybertson et al., 2011). Goldberg et al. (1971) zase uvádza, že sibírsky ženšen môže znižovať toxický efekt cytostatických liekov.
• Môžu byť vhodným doplnkom stravy pri bežných infekciách.
• Prispievajú k zvýšeniu rezistencie voči stresu Panossian et al., 2009).

Ashwagandha

• Môže pozitívne prispieť k dobrej nálade, podporuje duševnú pohodu a celkovú relaxáciu https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/34254920/ uvádza, že cestou HPA osi a vplyvu na GABAnergné systém mozgu.
• Pôsobí ako antioxidant, čím prispieva k ochrane buniek.
• Podporuje normálnu funkciu reprodukčného a dýchacieho systému.
• Podporuje tiež správnu funkciu kardiovaskulárnej sústavy a u športovcov prispieva k lepšej výdrži. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/33670194/

​Rhodiola

• Podporuje normálnu funkciu nervovej sústavy, prispieva k celkovej pohode a lepšej kognitívnej výdrži.
• Podporuje normálnu funkciu srdca a ciev, čím môže prispievať k lepšej výdrži, nielen u športovcov. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/22643043/
• Prispieva k zníženiu miery stresu, emočnej pohode a celkovej kondícii.

Bazalka posvätná (Tulsi)

• Pozitívne prispieva k vitalite, celkovej pohode a relaxácii.
• Ako antioxidant sa podieľa na ochrane buniek pred vonkajšou záťažou a oxidačným stresom.
• Je balzamom na nervy, ktorý podporuje duševnú a kognitívnu činnosť.
• Podieľa sa na správnej funkcii prirodzenej obranyschopnosti.
• Zahraničné štúdie prirovnávajú pravidelné pitie čaju z tohto druhu bazalky k pravidelnému praktizovaniu jogy.

Maca (žerucha peruánska)

• Podporuje vytrvalosť a psychickú pohodu.
• Maca je zdrojom fytoestrogénov, a preto prispieva k optimálnej reprodukcii a hormonálnej rovnováhe. U mužov podľa štúdií podporuje správny priebeh spermatogenézy.
• Podporuje plodnosť a sexualitu.
• Podporuje prirodzenú obranyschopnosť a výskum ukazuje, že pri užívaní znižuje IL-6.
• Môže byť dobrým doplnkom stravy pre ženy po menopauze, kedy dochádza k prirodzenému poklesu estrogénov.

Asparagus (Špargľa)

• Podporuje menštruačný aj menopauzálny komfort a celkovú životnú energiu.
• Prispieva k normálnej funkcii mužského aj ženského reprodukčného systému, a preto je vhodnou voľbou pre páry, ktoré hľadajú prírodnú podporu otehotnenia.
• Podieľa sa na duševnej pohode, pretože harmonizuje stresovú reakciu tela, ktorá ovplyvňuje hormonálny systém.
• Podieľa sa aj na normálnej funkcii močového mechúra.

Kozinec (Astralagus)

• Podporuje normálnu imunitu a odolnosť.
• Prispieva k ochrane buniek pred oxidačným stresom.
• Podporuje mužský reprodukčný systém, pretože môže mať vplyv na pohyblivosť spermií hormonálnu rovnováhu u mužov.
• Má tiež vplyv na predmenštruačný, menštruačný a menopauzálny komfort.
• Prispieva k normálnej funkcii cievnej sústavy.

Autor článku: Mgr. Alžběta Motlová